Kontakt:

Napíšte nám:

Školstvo

 

Z dejín školstva v okrese

Okres Vranov nad Topľou patrí medzi menšie okresy na Slovensku. Nevyniká veľkou rozlohou, ani počtom obyvateľov, ale je pomerne bohatý na historické udalosti.

Dejiny školstva v okrese Vranov nad Topľou siahajú hlboko do stredoveku. Prvé písomné zmienky o existencii farských škôl pochádzajú už zo 14. storočia. Farské školy boli jedným z prvých typov elementárnych škôl. Vznikli z nariadení cirkevných snemov, aby farári učili veriacich modlitby a vyberaných chlapcov čítať, spievať a prisluhovať pri bohoslužbách. Najstaršia zmienka o farskej škole je z roku 1376 (Nitrianske Pravno). Viac správ máme o školách na dedinách až z 15. a 16. storočia, no nevyplýva z nich či vznikli v tomto období, alebo existovali už predtým.

Z roku 1478 je písomná zmienka o kláštornej škole minoritov (františkánov) vo Vranove.

Evanjelické školy sa za reformácie v 16. storočí stali na Slovensku najrozšírenejším druhom cirkevných škôl. Začiatkom 17. storočia mala skoro každá evanjelická obec svoju školu.  Reformácia silne zasiahla aj územie nášho okresu a popri základnom evanjelickom školstve boli zriadené aj dve evanjelické školy – gymnázia. V roku 1570 vo Vranove (1570 – 1636) a v roku 1630 v Hanušovciach (1630 – 1721). Tieto latinské školy – gymnázia, či malomestské školy boli organizované na princípe nemeckých latinských škôl a poskytovali vyššie vzdelanie ako to bolo na bežných farských školách. Školy nemali úplnú jednotnú organizáciu, každá sa riadila vlastnými školskými zákonmi a poriadkami. na evanjelických školách pôsobili aj učitelia z Čiech, preto sem prenikali rýchlejšie aj myšlienky J. A. Komenského. Organizáciu evanjelických škôl podrobne opísal J. Rezík vo svojej Gymnaziológií.

V procese reformácie okrem spomínaných gymnázií vznikli evanjelické farské školy v Kladzanoch (spomína sa už v 16. storočí, ale mená učiteľov sú len od roku 1786 keď v Kladzanoch pôsobil levíta Mikuláš Filip Czabkay), Soli (v roku 1620 už existovala), Medziankach (1636), Hermanovciach a Bystrom (po r. 1636), Kučíne (1638), Vranove (1647) a inde.

Protireformácia a postupná rekatolizácia znamenali úpadok evanjelických škôl.

V okrese sa v tomto období formuje aj rímskokatolícke školstvo. Viac správ o ňom máme až zo 16. – 17. storočia. S menom Márie Esterházy je spojený vznik kláštora paulínov (1672), pri ktorom bola zriadená aj škola.

Koncom 17. a v 18. storočí silnie hlas aj gréckokatolíckeho duchovenstva na Zemplíne za zriadenie grécko-katolíckych škôl. Podľa záznamov hlavne maďarských autorov aj na území Vranovského okresu vznikajú takéto školy. Medzi najstaršie patrí škola v Soli (1600). O škole v Sačurove je údaj z roku 1636) a je tu zmienka aj o učiteľovi Jánovi, ktorý bol zároveň richtárom. V ďalších obciach grécko-katolícke školy vznikajú v 18. storočí: Banské (1738), Cabov (1746), Čemerné (1740), Davidov (1767), Juskova Voľa (1770), Matiaška (1740), Nižný Hrušov (1712), Petkovce (1792), Remeniny (1756), Rudľov (1744), Sedliská (1769), Vechec (1750), Veľká Domaša (1788) a Žalobín (1788).


V súčastnosti v obci nie je žiadne predškolské ani školské zariadenie.